Úzkosť je normálna reakcia organizmu na nebezpečenstvo alebo stres. Človeku spôsobí problémy len vtedy, keď je neprimerane silná vzhľadom k vyvolávajúcej situácii alebo trvá príliš dlho. Úzkosť pripravuje organizmus na možné nebezpečenstvo, strach vyvoláva okamžitú reakciu organizmu v situácii nebezpečenstva, slúži k zachovaniu života v nebezpečných situáciách. Úzkosť samotná človeku neškodí, ale pokým ju človek nedokáže mať pod kontrolou, môže mu znepríjemňovať život. Nadmerná úzkosť môže zabrániť človeku robiť aj tie najjednoduchšie veci.
Úzkosť zahŕňa tri zložky, ktoré pôsobia spoločne:

Telesné pocity: telesné napätie, búšenie srdca, nepravidelné, sťažené dýchanie, mravčenie a teplo v žalúdku, sucho v ústach, potreba ísť na toaletu, tras, sčervenanie, potenie apod.
Správanie: to, čo urobíme, keď sa ocitneme v situácii, ktorá v nás vzbudí úzkosť. Môže to byť odkladanie náročných úloh, vyhýbanie sa obávaným situáciám, v ktorých prežívame úzkosť, zmätkovanie v záťažovej situácii, ubezpečovanie sa a získavanie istoty u iných, plakanie, sťažovanie sa, nepokojné správanie, poposedávanie, obhrýzanie nechtov, hranie sa s prstami, upokojovanie sa jedlom, cigaretami, alkoholom, drogami.
Myšlienky: v myšlienkach nám začnú prevládať obavy a starosti. Vždy sa obávame najhoršieho, myslíme si, že naše starosti nikdy nezmiznú. Myslíme negatívne. Myšlienky sa môžu vzťahovať k obávanej situácii alebo k vlastnému zvládaniu situácie.

Úzkosť je nevyhnutná pre prežitie, lebo nás pripravuje na zvládnutie situácie ohrozenia a stresu. Spúšťa v tele hormonálne zmeny, ktoré nám umožňujú zvládnuť nebezpečenstvo pomocou boja alebo úteku.