Poruchy spánku

Poruchy spánku a zaspávania  môžu byť prejavom rodinnej dysfunkcie, alebo symptómom emočnej poruchy v detstve, ktorá by mala byť včas diagnostikovaná a liečená. Veľmi často sa jedná o úzkostné poruchy, posttraumatickú stresovú poruchu, depresiu, ale i ADHD.

 

Medzi najčastejšie poruchy spánku patria:

1.Poruchy zaspávania

U detí v období batoľaťa a predškolskom veku ide najčastejšie o naučené správanie- dieťa si vyžaduje v dobe zaspávania trvalú prítomnosť a pozornosť jedného z rodičov ( väčšinou matky ). Doba zaspávania sa pritom neúmerne predlžuje, bdenie dieťaťa je posilňované výlučnou pozornosťou, ktorej sa mu od rodičov dostáva. U iných detí je porucha zaspávania predovšetkým prejavom silnej separačnej anxiety ( úzkosti ), alebo prechodného nárastu úzkosti- najmä v období magického myslenia ( 4-5 rok) a potom medzi (8-10 rokom) kedy sa deti vyrovnávajú s plným pochopením faktu nezvratnosti smrti.

2. Časté nočné prebúdzanie

Máme na mysli 6x i viackrát za noc. Dieťa pri prebudení vyžaduje pozornosť a starostlivosť rodičov, niekedy je prebudenie spojené i s potrebou ukľudňovať sa saním.

3. Nočné mory

Živé sny s desivým obsahom bývajú u detí reakciou na aktuálnu záťaž, ale aj na akékoľvek somatické ochorenie. Len pokiaľ sú veľmi časté a intenzívne môžu signalizovať nadmerný stres alebo emočné preťaženie dieťaťa.

4. Nadmerná spavosť

Rodičmi často označovaná ako lenivosť, nezáujem, alebo depresia, ktorá však býva častokrát dôsledkom neliečených porúch spánku, alebo zdravotných problémov.

5. Parasomnia: Nočný des

Je potrebné ju odlíšiť od živých snov s úzkostným obsahom. Pri nočnom dese si dieťa nepamätá na žiaden sen, v priebehu spánku sa náhle zdvíha s intenzívnym krikom, často so široko otvorenými očami a na okolité podnety nereaguje. K parasomniám patria i ďalšie u detí časté poruchy spánku: somnambulizmus ( chodenie v spánku ) a somniloquia ( hovorenie zo spánku ). Ani tieto poruchy však samé o sebe nemusia byť u detí až do školského veku signálom žiadnej psychickej poruchy ani patológie prostredia dieťaťa, ale sú predovšetkým prejavom fyziologickej dráždivosti, prípadne nezrelosti CNS. Neúmerná emočná záťaž sa však môže prejaviť ich vystupňovaním.

 

Říčan P., Krejčířová D. a kol.- Detská klinická psychologie