Detský vzdor a iné prejavy správania sa detí predškolského veku

 

A) Detský vzdor

Ďalším častým problémom je detský vzdor. Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo... Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.

Riešenia:
Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie (ako ľahko sa to píše...).

Vzdor u malých detí
Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto detičky nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili).
Pomáha aj odvedenie pozornosti.

Nechať dieťaťu možnosť rozhodnúť
Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom.

Rozhodne sa nenechať biť
Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.

Dať presne opačný povel
Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje.

Naučiť ich povedať, čo chcú
Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.

Vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať
Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.

Určiť mentálny vek dieťaťa
Väčšinou sú tieto vzdorovité deti zároveň veľmi nadané. Ich mentálny vek je vyšší ako fyzický (napr. dieťa, ktoré má tri roky, môže mať mentálny vek päť rokov, lenže emócie spracúva na úrovni svojich trojročných rovesníkov ). Ich výrazná osobnosť sa presadzuje, ale schopnosť sebaovládania je rovnaká ako u detí s rovnakým fyzickým vekom. Dieťa sa musí naučiť zvládať seba samé. Mentálny vek stanoví detský psychológ.

Hovoriť s nimi ako s partnermi
Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme. Od dospelých to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti, lebo bystré dieťa oveľa skôr odhalí medzery v našej výchove ako jeho priemerní vrstovníci.

 

B) Žalovanie

Deti v predškolskom veku často žalujú. Ide im najmä o to, aby si presadili svoje záujmy a požiadavky. Perspektívu iného dieťaťa pritom neberú do úvahy. „Žalovať sa nesmie! Môžeš sa hanbiť, keď  žaluješ na iné deti!“ Alebo aj: „Nestaraj sa o druhé deti!“ – takéto výzvy ešte dieťa nevie spracovať, pretože mu to jeho dosiahnutý stupeň chápania nedovoľuje. Deti v tomto veku chcú od dospelých získať pomoc a podporu, keď sa sťažujú na iné deti. Tu si dospelí musia zvážiť či je ich zásah žiaduci, alebo majú podporovať samostatnosť detí?

Najdôležitejší tip, ako sa v takýchto situáciách zachovať, znie: Predtým ako nepremyslene začnete konať, porozmýšľajte, prečo dieťa žaluje. Čo chce získať?  „Skutková podstata“ môže byť tá istá, ale úmysel dieťaťa rôzny. Od zámeru dieťaťa závisí potom aj reakcia dospelého.

 

Prečo deti žalujú?

  • Chcú na seba upútať pozornosť.
  • Chcú sa samy vyhnúť trestu a získať zdanlivú odmenu.
  • Chcú vzbudiť neúctu k druhému alebo sa pomstiť.
  • Žalovanie môže byť sprievodným znakom impulzívneho správania detí, kedy majú nutkavú potrebu o všetkom, čo sa deje naokolo, informovať.

Aktívne počúvanie  je najlepšou cestou k tomu, aby sme deti viedli k samostatnosti. Ide o to, že prerušíme na chvíľu svoju prácu, vypočujeme si dieťa do konca, neskáčeme mu do reči, ale hlavne sa mu nevysmievame a neponižujeme ho. Pretože takýto rozhovor neposkytuje riešenia, oveľa viac vsádza na dôveru dieťaťa, aby si dokázalo vyriešiť svoje „záležitosti“ samo. A tak deťom dodávame odvahu, aby prevzali iniciatívu do svojich rúk. Deťom budú ich emocionálne reakcie a motívy žalovania jasnejšie vtedy, ak sa rodičia budú pri aktívnom počúvaní dotýkať aj ich citov. Deti získajú vďaka takýmto rozhovorom emocionálne kompetencie – dôležitý základ pre sebavedomie a samostatnosť.

 

C) Lož

Často vyskytujúcim sa javom u predškolských detí je klamstvo. Treba si však uvedomiť, že nie je klamstvo ako klamstvo. Vždy musíme brať do úvahy vek dieťaťa. Až od mladšieho školského veku (6 rokov) je dieťa schopné prijímať pravidlá medziľudských vzťahov ako záväzné. Ich všeobecnú platnosť však celkom chápe až v období pred pubertou. Preto o pravom klamstve hovoríme až u detí v školskom veku. V tomto veku sú schopné rozlíšiť, čo je pravda, a zároveň vedia, že klamať sa nesmie.
Je dôležité rozlišovať rôzne formy detského klamania. Je rozdiel medzi zapieraním, klamaním, kedy sa dieťa povyšuje alebo vychvaľuje, zvaľovaním viny na iného, a nakoniec tým, čo je morálne najmenej prijateľné – podvodom k vlastnému prospechu a ku škode niekoho iného.