Poruchy reči v predškolskom veku

1)
Zajakavosť (balbuties) sa prejavuje ako narušenie plynulosti reči. Objavuje sa zväčša v treťom až vo štvrtom roku alebo na začiatku školskej dochádzky. Výskyt je niekoľkonásobne častejší u chlapcov. Môže mať závažné druhotné následky - strach z hovorenia na verejnosti, sklon k izolovanosti. Príčiny zajakavosti môžu byť rôzne. Po treťom roku života, dokedy môže byť zajakavosť viac-menej normálnym fyziologickým javom, môžu ju spôsobovať úrazy, oslabenie po chorobe, rečový vzor - napodobovanie niekoho z blízkeho okolia, ale aj náhle psychické preťaženie. Zvýšenú frekvenciu zajakávania pozorujeme v prvých ročníkoch školskej dochádzky, ktoré kladú väčší nápor na schopnosť dieťaťa prispôsobiť sa novému prostrediu a požiadavkám. Nepriaznivá situácia nastane pre dieťa, keď si začne uvedomovať svoju ťažkosť. Trpí výsmechom rovesníkov a aj napriek snahe sa mu nič nedarí. Jeho stav sa môže zhoršiť a k zajakavosti sa pridružia ďalšie neurotické prejavy. Patrí k nim napr. nočné alebo denné pomočovanie sa alebo tiky, čiže samoúčelné pohyby rôznych svalových partií tela.

Úzkostné deti, ktoré sa boja separácie od matky a majú neprimerané obavy z kontaktu s cudzími ľuďmi, môžu za takej situácie trpieť i poruchami v oblasti komunikácie.

2)
Mutizmus alebo strata reči je neurotický útlm reči u dieťaťa, ktoré hovoriť vie, ale hovoriť odmieta. Útlm reči je prejavom strachu a napätia v určitej situácii alebo v komunikácii s určitou  osobou. Môže vznikať i ako následok traumy. Dieťa prestáva hovoriť, nato reaguje iba posunkami alebo vôbec nie. Majú k nemu sklony skôr deti primárne úzkostné, samotárske, zvýšene závislé, ktoré sa nedokážu presadiť, sociálne neskúsené a infantilné. Najčastejšie sa objavuje v predškolskom veku alebo u mladších školákov, zriedka po ôsmom roku života. Nie je vhodné nútiť takéto dieťa do hovorenia. Je lepšie ho nechať, aby si na situáciu zvyklo a prestalo mať strach. Ostatné deti reagujú na nehovorného spolužiaka spravidla stratou záujmu o kontakt, ktorý nebol opätovaný.

Elektívny mutizmus (výberový mutizmus)  -   dieťa postihnuté touto poruchou je schopné hovoriť, ale nerozpráva v určitých sociálnych situáciách. Aby bolo možné povedať, že dieťa touto poruchou skutočne trpí, musí k takémuto zlyhávaniu dochádzať najmenej jeden mesiac, nesmie sa však jednať o prvý mesiac dieťaťa v škole.. Táto porucha je, čo sa týka výskytu jednou zo vzácnych porúch. Obvykle sa objavuje pred piatym rokom, väčšinou sa však nerozpozná. Skôr až po nástupe do školy. Častejšie sa vyskytuje u dievčat. Nie je úplne jasné či je porucha dedičná. Domnievame sa že jej vznik negatívne ovplyvňuje stresové prostredie, najčastejšie tam, kde poruchou trpia rodičia. Je veľmi vzácne ak porucha trvá dlhšie ako pol roka – ale je to možné. Čím dlhšie trvá tým horšie sa lieči. sociálnou fóbiou, depresiou, poruchou opozičného vzdoru, alebo úzkostnou poruchou.

Dieťa z poruchou elektívneho mutizmu navyše:
* V určitých situáciách nerozpráva, pretože sa zajakáva, alebo ma iné komunikačné problémy.
* Dieťa možno nerozpráva, pretože sa strašne hanbí a prežíva úzkosť
* Možno čiastočne neovláda jazyk (cudzinec)
* Dieťa nerozpráva preto že prežilo nejakú traumu, alebo preto že je doma alebo v škole vystavené zvlášť nevyhovujúcim podmienkam

Neurotické poruchy majú teda veľmi zložité a často zastreté príčiny a rôznorodé prejavy. Väčšina detí s ľahšími neurotickými prejavmi sa pravdepodobne k odborníkovi nikdy nedostaví.
Neurotické poruchy predstavujú dosť často len extrémne uplatňovanie normálnych obranných mechanizmov, ktoré organizmus používa v snahe odstrániť, prípadne riešiť záťažovú, či frustračnú situáciu, stres, psychickú traumu, resp. pretrvávajúce nevyriešené konflikty. To všetko vedie k strate vnútornej rovnováhy, k pocitu úzkosti – anxiete, k pretrvávajúcemu vnútornému napätiu – tenzii a k bezradnosti. Hlavným a najvážnejším symptómom neurózy je anxieta. Môže byť zjavná, ak dieťa navonok vyzerá napäté, ustrašené, nadmieru nebojácne, alebo ak určité náročné situácie majú za následok pomočovanie, nechutenstvo, nespavosť a pod. Anxieta môže byť i skrytá, dá sa však vytušiť z rôznych prejavov neprimeraného správania, ktoré sú prejavom neúspešného používania obranných mechanizmov voči anxiete, teda pocitom úzkosti. Zdroje neurózy sú rôzne.
Medzi najzávažnejšie patrí:
- nesprávna výchova v rodine ( nadmieru starostlivé, alebo odmietavé rodinné prostredie, ktoré buď dáva nedostatok príležitostí k samostatnému konaniu, alebo núti predčasne riešiť nadmieru zaťažujúce situácie, ktoré dieťa nie je schopné vyriešiť).
- konflikty súvisiace s návštevou škôlky (konflikty učiteľka – dieťa, ktoré sa prenášajú i na domáce prostredie a rodičov a pod.)

3)

Poruchy reči 

Poruchy reči, rečové chyby, môžu mať rozličné pozadie v závislosti od štruktúry, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe reči. Reč je presne a citlivo ovládaná ústrednou nervovou sústavou, do ktorej sa zhlboka premieta činnosť celého organizmu. Preto celá skupina porúch súvisí s porušenou alebo so zmenenou funkciou mozgu.

Najzávažnejšou poruchou vývinu reči je bezrečovosť = alália. Pri alálii býva na rozličnom stupni oneskorený vývin reči, ktorý presahuje obdobie tretieho roku a prechádza do predškolského až školského veku.
Vyskytuje sa:
a) ako konštitučný prejav
b)  pri zanedbaní starostlivosti o reč
c)  ako dôsledok sluchových chýb
d)  pri zníženom intelekte
e)  ako dôsledok defektu v mozgových mechanizmoch reči .

Úprava reči je zdĺhavá. Vyžaduje sa základné lekárske vyšetrenie a v logopedickej starostlivosti treba prihliadať na prirodzenú postupnosť pri rozvíjaní reči a všestranne pôsobiť na postihnutého jedinca.

Chybná výslovnosť hlások

Najčastejšie deti zamieňajú samohlásku e so samohláskou a, alebo dvojhlásky redukujú na jednu samohlásku.
Porucha výslovnosti spoluhlások:
Poruchy výslovnosti hlások – c,s,z, č,š,ž, dz, dž, sa nazýva  sigmatizmus (šušlanie).
Porucha výslovnosti hlásky r - rotacizmus -> prejavujú sa rozlične :

1. hláska r sa vôbec nevysloví napr. áno (ráno), epa (repa),....Nie je plynulé spojenie hlások – vznikne krátka prestávka.
2. nahrádza sa inými hláskami (pararotacizmus) - najčastejšie j, l, v, h, d – vyslovuje ich namiesto ťažšie vysloviteľné r. Napr. na miesto ráno vysloví láno.
3. hláska r sa tvorí na nesprávnom mieste, akustický dojem je odlišný. Podľa miesta nesprávneho tvorenie hlásky r majú svoj špecifický názov.

Porucha výslovnosti hlásky l, l – lambdacizmus -> deti nahrádzajú hlásku l hláskami j, h, v. Pri dlhom l sa vyskytujú podobné poruchy ako pri hláske l.
Porucha výslovnosti hlásky k - kapacizmus a g – gamacizmus -> výslovnosť býva porušená vynechávaním alebo ich nahrádzaním hláskou t alebo d, alebo ich nesprávne tvorenie.
Porucha výslovnosti hlásky ch – chitizmus -> deti nesprávne vyslovujú iba zriedkavo, vynechávajú alebo nahrádzajú hláskami k, t, d, niekedy hláskou š, h.