Poruchy príjmu potravy
Poruchy príjmu potravy sa stali v posledných desaťročiach centrom záujmu nielen z hľadiska psychiatrickej a psychologickej diagnostiky a terapie, ale tiež predmetom sociokultúrnej analýzy, ktorá sa snaží porozumieť štýlu doby, jej hodnotám, vzťahu k telu, výkonu a slasti.
V pohľade na stravovaciu patológiu môžeme vidieť na jednej strane spektra zaujatie diétami, štíhlosťou, fyzickou a výkonovou dokonalosťou, na druhej strane spektra patologický strach z tlstnutia. Ohrozenou populáciou sú najmä adolescentné dievčatá a mladé ženy, u ktorých sa poruchy príjmu potravy najčastejšie objavujú.
K najčastejšie popisovaným syndrómom porúch príjmu potravy patria mentálna anorexia a mentálna bulímia.
Mentálna anorexia
- Zníženie váhy si pacient spôsobuje sám tým, že sa vyhýba jedlám, „ po ktorých sa priberá“, alebo používa jeden, alebo niekoľko z nasledujúcich prostriedkov: vyprovokované zvracanie, vyprovokovaná defekácia, užívanie anorektík a diuretík, nadmerné cvičenie.
- U pacientov s mentálnou anorexiou pretrváva strach z tučnoty a sami sebe si dávajú za povinnosť mať nízku váhu.
- Rozsiahla endokrinná porucha sa u ženy prejavuje ako amenorea ( strata menštruácie ) a u mužov ako strata sexuálneho záujmu a potencie.
- Ak ochorenie prepukne pred pubertou, sú pubertálne prejavy oneskorené, alebo dokonca zastavené. Po vyliečení dochádza často k normálnemu dokončeniu puberty, avšak menštruácia je oneskorená.
Mentálna bulímia
- Neustále sa zaoberanie jedlom, neodolateľná túžba po jedle, prejedanie sa a konzumácia veľkých dávok jedla behom krátkej doby.
- Snaha potlačiť priberanie jedným z nasledujúcich spôsobov: vyprovokovaným zvracaním, zneužívaním laxatív, striedavými obdobiami hladovania, užívaním liekov ako sú anorektiká, alebo diuretiká. Ak sa bulímia vyskytne u diabetických pacientov, môže dôjsť i k úmyselnému zanedbaniu inzulínovej liečby.
- Psychopatológia spočíva v chorobnom strachu z tučnoty a pacient si sám určuje presne vymedzený váhový prah, ktorý je nižší ako váha, ktorá je podľa názoru lekára optimálna, alebo zdravá. Často, ale nie vždy je v anamnéze predchádzajúca epizóda mentálnej anorexie, pričom interval sa pohybuje od niekoľko mesiacov po niekoľko rokov.
Říčan P., Krejčířová D. a kol.- Detská klinická psychologie
|